FILM O PRVOM SLOVENSKOM MRAKODRAPE "168"
Film zachytáva začiatok výstavby až po jej dokončenie. Popri tom sa dozvedáme, ako sa budova zrodila v hlavách investora a architektov - ľudí, ktorí si povedali, že aj na Slovensku je už čas na stavbu takejto budovy. Je to splnený stavbársky sen. Zobrazuje víziu developera, myslenie hlavného architekta, ale aj jeho spolupracovníkov. Hovoria o tom, v čom je táto budova výnimočná a čo ich inšpirovalo práve k takej podobe, v akej je navrhnutá. Popri technickej rovine výstavby sa odvíja ľudský príbeh nadšenia, vďaka ktorému sa táto stavba dostáva do konečnej podoby. Časť filmu sa zameriava aj na budúcich obyvateľov mrakodrapu. Doslova pred ich očami rástlo ich nové bývanie. Film ukazuje ich pocity zo stavby, prečo sa rozhodli pre bývanie v tejto budove a čo od nej očakávajú. Tok myšlienok strieda postupná fyzická realizácia stavby. Pýtame sa na vzťah ku stavbe aj stavbyvedúcich, jednotlivých robotníckych profesií, konštruktérov... Bratislava je mladé dynamické mesto s bohatou históriou ešte z čias monarchie. Takýto projekt však ešte nezažila. Je to príbeh monumentu, ktorý zásadne mení siluetu hlavného mesta.
FILM V MÉDIÁCH:
Aktuality.sk
Spojená Bratislava
Startitup.sk - FEBIOFEST 2024
Slovenský filmový ústav (SFÚ)
Premium News
Startitup.sk - rozhovor s projektovým manažérom Ľubošom Kaštanom
TRAILER K FILMU:
AKTUÁLNE HO UVIDÍTE:
SOCHA OCTAHEDRAL BODY
Po otvorení rozšírenia nákupného centra a priľahlých verejných priestorov a dokončení administratívnych a bytových budov, vrátane prvého slovenského mrakodrapu, je sprístupnená aj zostávajúca časť predĺženia obľúbenej dunajskej promenády. Pri tejto príležitosti bola na novom námestí na nábreží odhalená aj socha Octahedral Body. Dielo Viktora Freša, jedného z najvýraznejších súčasných slovenských umelcov, vyhralo verejnú súťaž o vizuálne umelecké dielo, ktorú vyhlásil JTRE na jar minulého roka. Päťčlenná porota následne v júni 2022 spomedzi 25 návrhov slovenských a českých umelcov udelila prvé tri miesta a autori si prevzali ocenenia na vernisáži výstavy súťažných diel v Sklade č. 7.
Trinásť metrov vysokú abstraktnú postavu vychádzajúcu z autoportrétnej výtvarnej témy autora tvoria farebné gule s priemerom 2,2 a 2,65 metra na oceľovej konštrukcii. Podľa hodnotenia poroty ide o vyvážený elementárny tvar, ktorý vytvorí potrebný urbanisticko-priestorový akcent v tomto architektonickom kontexte. Vyznačuje sa výraznou siluetou, čitateľnou štruktúrou a elementárnymi farebnými formami.
„Komisia vyjadrila presvedčenie, že realizáciou vybraného návrhu vznikne ďalší silný mestotvorný prvok, ktorý so sebou prinesie vizuálny jazyk 21. storočia a prispeje k rozvoju verejného priestoru v Bratislave,“ povedal po zasadnutí poroty jej člen, riaditeľ Galérie Jána Koniarka v Trnave, kurátor a kritik súčasného umenia Vladimír Beskid. „Ako porota sme hľadali také dielo, ktoré bude založené na silnej vizualite, no zároveň bude spĺňať akúsi symboliku pre ľudí,“ doplnila Zuzana Pacáková, členka poroty a odborná konzultantka súťaže, umelecká riaditeľka festivalu Biela noc. „Myslím si, že v tomto prípade sa stala unikátna vec, ktorá sa na Slovensku bežne nedeje, že developer dokázal zrealizovať dielo súčasného umenia s veľkorysým rozmerom. Veľmi sa teším, že sa to začína diať aj u nás,“ povedal Viktor Frešo počas realizácie diela. JTRE vo svojich projektoch už tradične dáva priestor umeniu – Octahedral Body tak doplní diela ako Mýtická loď, Bronzové žraloky a ďalšie v River Parku alebo Messerschmidtove Charakterové hlavy a Frešova Circle Head v Zuckermandli.
Viktor Frešo je slovenský konceptuálny umelec, fotograf, maliar, sochár, hudobník. Jeho práce a prístup k umeniu patria k veľmi netypickým, ale zároveň silne reflektujú spoločenskú a kultúrnu situáciu. Vytvára koncepty a projekty, v ktorých je kritický a agresívne vyjadruje pohŕdanie súčasnou výtvarnou scénou s podtónom ľahkosti a humoru. V tvorbe používa dôraz na svoje ego a sebairóniu.
MINIMALISTICKÉ HRAVÉ OBJEKTY
Súčasťou parkových úprav na promenáde sú tiež minimalistické hravé objekty z dielne oceňovaného dizajnéra Lucu Boscardina. Projekt Animal Factory mal premiéru na milánskom Design Weeku v roku 2021 a zožal obrovský úspech. Zvieratká prirodzene nabádajú okoloidúcich, aby otvorili myseľ a popustili uzdu fantázii. A nielen vizuálnej. Objekty sú pripravené na jednoduché interakcie s okoloidúcimi. Vidíte v nich nástroj na cvičenie, skúšanie parkúrových trikov, detské hry v štýle starých dobrých sídliskových prašiakov alebo originálne miesto pre posedenie? Nábrežie Dunaja sa stalo domovom pre šesť z nich, pričom ich spojením je práve voda. Korytnačka, mrož, chobotnica, krokodíl, pelikán a veľryba doplnia „rodinu“ zvierat vo verejnom priestore, ktorá sa neustále rozrastá na námestiach a v mestských parkoch po celom svete.
Luca Boscardin vyštudoval architektúru a grafický dizajn na IUAV v Benátkach. Žije a pracuje v Amsterdame ako ilustrátor, dizajnér hračiek a ikon pre Philips. V roku 2016 uviedol značku hračiek BLUC s kolekciou hojdacích zvierat, ktorá bola vystavená v múzeu dizajnu Vitra aj na La Triennale. Publikoval vo vydavateľstvách Corraini Edizioni Tutti in Fila a Scarti d'Italia. Vyučoval dizajn na akadémii Abadir a spolupracuje so vzdelávacími workshopmi na ISIA a Politecnico di Milano.
NOVÉ VEREJNÉ PRIESTORY
Dôležitou súčasťou plnohodnotnej mestskej štvrte Eurovea City, ktorá je srdcom rozvíjajúceho sa moderného centra Bratislavy, sú rozsiahle verejné priestory. Autorkou koncepcie predĺženej promenády a mestského bulváru je uznávaná architektka s medzinárodným renomé a realizáciami v najväčších európskych metropolách, profesorka Beth Galí, ktorá spolupracovala s architektmi celého projektu zo štúdia GFI.
Cieľom developera, urbanistov a architektov bolo vytvoriť prepojenia s Dunajom a plynulý prechod k nábrežiu. Dôležitým kompozičným prvkom sa stali mestské osi, ktorých kríženie sa odohráva priamo v predpolí Eurovea Tower. Architektúra nového priestoru preto vychádzala z overenej filozofie a kostra verejných priestorov vznikla už pri tvorbe urbanistickej koncepcie celého územia. „Bratislava je mesto na Dunaji, ku ktorému sa historicky obrátila chrbtom a je na čase ju k Dunaju opäť viac priblížiť. Eurovea City je dôležitým bratislavským priestorom, kde je nevyhnutné využiť fenomén vodného toku a kde sa podarilo ešte výraznejšie pritiahnuť Bratislavčanov k Dunaju,“ hovorí architektka Katarína Jägrová z GFI. Cieľom Beth Galí bolo vytvoriť vizuálne neinvazívny priestor, ktorý potlačí všetky ruchy a poskytne ľuďom harmonicky konzistentnú mestskú štvrť so špecifickým charakterom, ktorá vie byť intuitívne používaná viacerými spôsobmi, je variabilná a podporuje ľuďom vlastnú hravosť.
Inšpiráciu niekdajším prístaviskom, typickými žeriavmi, koľajovou dopravou a elegantnou drsnosťou pretavila architektka do dizajnového verejného osvetlenia z cortenu. Materiál typický pre priemyselnú architektúru sa objavuje aj na kvetináčoch a žľaboch – a nevtieravo pripomína minulosť územia a dotvára jeho celkové vyžarovanie. Hlavnou tepnou zóny sa stáva bulvár Pribinova. „Je to centrálna os, ktorá spája dve hlavné oblasti – severnú a južnú. Bulvár musí byť priateľský k chodcom, musí tu byť veľa zelene, a pretože ulica nie je cesta ani diaľnica, doprava je orientovaná v strede a bočné časti sú voľné pre chodcov a ostatné aktivity, ktoré nesúvisia s dopravou. Dva pruhy sú pre automobily a medzi nimi je cesta pre bicykle, kolobežky a ostatné alternatívne formy dopravy,“ vysvetľuje Beth Galí.
Beth Galí je autorkou riešení verejných priestorov po celej Európe (promenáda pri mestskej pláži v Barcelone, centrálne priestory v írskom Corku, nábrežná promenáda v HafenCity v Hamburgu) a je držiteľkou mnohých akademických titulov doma v Španielsku aj v Európe. Na začiatku 90. rokov pôsobila vo funkcii zástupkyne riaditeľa Inštitútu pre urbanistický rozvoj a olympijské hry (IMPU’92), práve v tomto období získala Barcelona novú identitu a stala sa svetovou metropolou kultúry a umenia. Od roku 1994 je profesorkou na Vysokej technickej škole architektúry v Barcelone (ETSAB) v odbore krajinná architektúra a urbanizmus. Zároveň pôsobí ako hosťujúca profesorka na Harvardskej univerzite v USA a na európskych univerzitách v Lausanne, Delfte a Rotterdame. Je držiteľkou viacerých medzinárodných ocenení. Architektonické štúdio BB+GG vedie od 60. rokov minulého storočia.
GFI založili v roku 1996 spolužiaci Pavol Franko a Radoslav Grečmal. Od začiatku majú víziu udržiavať špičkové štandardy v komplexných mestotvorných projektoch. Spoločnosť sa medzitým rozrástla na viac ako sto špecialistov schopných pokryť všetky potrebné výkony od dizajnu, projektovania až po dohľad nad výstavbou aj najnáročnejších projektov, ktoré významne pretvárajú verejný priestor.
INFINITY - GRAFIKA OD LENY KOLLAR
Lena Kollar je ilustrátorka, ktorá hĺbku a dôraz do prác dostáva najčastejšie linkou tušového grafického pera, ale jej najobľúbenejšia technika je akvarel v kombinácii s fixkami. Výsledkom jej práce sú často kompozične bohaté diela náročné na detail. Nebráni sa však ani digitálnej tvorbe. Inšpiráciou je pre ňu každodenný život – raz sú to romantické kvetinové motívy, ale aj rôzne huby alebo hmyz, inokedy je to technický a funkčný urbanizmus. Oslovila ju architektúra technických stavieb, preto medzi prvými námetmi bola jedna z budov Cvernovky, Danubiuska, bývalá kvasiareň tzv. Spilka pivovaru Stein, Železná studienka či Slovenský rozhlas. Lenu Kollar, ktorá svojou tvorbou obohacuje výtvarné umenie Slovenska, oslovil developer s prosbou vytvoriť jedinečnú grafiku určenú ako poďakovanie pre budúcich majiteľov bytov v prvom slovenskom mrakodrape.
Do grafiky s názvom Infinity vložila pomocou iba 4 farieb teplo a pokoj západu slnka so silou a majestátnosťou výšky a hĺbky. „Verím, že tento kontrast pretavený v harmóniu podčiarkne výnimočnosť stavby a stane sa vizuálnym medailónom jej ladných a zároveň rekordných kriviek. Kriviek, ktoré v sebe nesú odraz svetla a vlniacej sa rieky, ktorá po lesklých oknách veže stúpa až k oblakom, miestami sa zdá, že stúpa až do nekonečna,“ opísala dielo nadaná grafička.
V diele prepojila farby mäkkého svetla zapadajúceho slnka na mestskej siluete a ráznu modrú širokého Dunaja v bezprostrednej blízkosti novej bratislavskej dominanty. „Modrá je pre mňa ideálna farba na znázornenie elegantnej, vysokej a štíhlej veže, ktorá je ústredným objektom celej ilustrácie,“ hovorí umelkyňa a dodáva, že je to farba, ktorá vyjadruje silu, odolnosť a jedinečnosť v stavbe, ako aj rieke, prepája tieto dva svety, živelný a technický, v jeden harmonický celok. Oproti tomu, v mäkkom ružovkastom kontraste, je k slnku natočená strana veže a Riverside.
Grafika je vytlačená technikou risografie, ktorá ponúka jedinečný prístup miešania farieb. Je to technika, ktorá vznikla v 80. rokoch v Japonsku. Z undergroundovej tlače sa postupne stáva vyhľadávaná remeselná technika s ekologickým a individuálnym prístupom. Pri risografii je každá z farieb tlačená samostatne z jedného valca, na ktorom je matrica s dizajnom. „Každá farebná vrstva musí najprv uschnúť a následne sa potláča ďalšou farbou, až sa navrstvia na jeden papier všetky. Keďže každá grafika prejde risografom toľkokrát, koľko je použitých farieb, vznikajú na každom hárku malé posuny farebných plôch, ktoré môže tlačiar korigovať. Niekde je výraznejšia žltá, niekde ružová, inde sa farebné zrná spoja do šmuhy valca. Každý kus je originálom s jedinečným podpisom autora, tlačiara a samotnej tlačiarne,“ približuje techniku Lena Kollar.
Najväčší detail venovala autorka hlavným objektom diela, zvyšok je v nerušivých linkách a náznakoch. Na najvzdialenejšom horizonte je vidieť televíznu vežu Kamzík rovnako iba v strohých čiarach. „Čiary ako také sa nesú celým kanvasom, reprezentujú ráz mesta, poschodia v hlavných stavbách, ako aj vlniacu sa vodu v koryte rieky,“ uzatvára umelkyňa opis unikátneho diela.