Lena Kollar je ilustrátorka, ktorá hĺbku a dôraz do prác dostáva najčastejšie linkou tušového grafického pera, ale jej najobľúbenejšia technika je akvarel v kombinácii s fixkami. Výsledkom jej práce sú často kompozične bohaté diela náročné na detail. Nebráni sa však ani digitálnej tvorbe. Inšpiráciou je pre ňu každodenný život – raz sú to romantické kvetinové motívy, ale aj rôzne huby alebo hmyz, inokedy je to technický a funkčný urbanizmus. Oslovila ju architektúra technických stavieb, preto medzi prvými námetmi bola jedna z budov Cvernovky, Danubiuska, bývalá kvasiareň tzv. Spilka pivovaru Stein, Železná studienka či Slovenský rozhlas. Lenu Kollar, ktorá svojou tvrobou obohacuje vytvarné umenie Slovenska, sme oslovili s prosbou vytvoriť jedinečnú grafiku určenú ako poďakovanie pre budúcich majiteľov bytov v prvom slovenskom mrakodrape, ktoré im práve v týchto dňoch odovzdáva developer JTRE do užívania.
Do grafiky s názvom Infinity vložila pomocou iba 4 farieb teplo a pokoj západu slnka so silou a majestátnosťou výšky a hĺbky. „Verím, že tento kontrast pretavený v harmóniu podčiarkne výnimočnosť stavby a stane sa vizuálnym medailónom jej ladných a zároveň rekordných kriviek. Kriviek, ktoré v sebe nesú odraz svetla a vlniacej sa rieky, ktorá po lesklých oknách veže stúpa až k oblakom, miestami sa zdá, že stúpa až do nekonečna,“ opísala dielo nadaná grafička.
V diele prepojila farby mäkkého svetla zapadajúceho slnka na mestskej siluete a ráznu modrú širokého Dunaja v bezprostrednej blízkosti novej bratislavskej dominanty. „Modrá je pre mňa ideálna farba na znázornenie elegantnej, vysokej a štíhlej veže, ktorá je ústredným objektom celej ilustrácie,“ hovorí umelkyňa a dodáva, že je to farba, ktorá vyjadruje silu, odolnosť a jedinečnosť v stavbe, ako aj rieke, prepája tieto dva svety, živelný a technický, v jeden harmonický celok. Oproti tomu, v mäkkom ružovkastom kontraste, je k slnku natočená strana veže a Riverside.
Grafika je vytlačená technikou risografie, ktorá ponúka jedinečný prístup miešania farieb. Je to technika, ktorá vznikla v 80. rokoch v Japonsku. Z undergroundovej tlače sa postupne stáva vyhľadávaná remeselná technika s ekologickým a individuálnym prístupom. Pri risografii je každá z farieb tlačená samostatne z jedného valca, na ktorom je matrica s dizajnom. „Každá farebná vrstva musí najprv uschnúť a následne sa potláča ďalšou farbou, až sa navrstvia na jeden papier všetky. Keďže každá grafika prejde risografom toľkokrát, koľko je použitých farieb, vznikajú na každom hárku malé posuny farebných plôch, ktoré môže tlačiar korigovať. Niekde je výraznejšia žltá, niekde ružová, inde sa farebné zrná spoja do šmuhy valca. Každý kus je originálom s jedinečným podpisom autora, tlačiara a samotnej tlačiarne,“ približuje techniku Lena Kollar.
Najväčší detail venovala autorka hlavným objektom diela, zvyšok je v nerušivých linkách a náznakoch. Na najvzdialenejšom horizonte je vidieť televíznu vežu Kamzík rovnako iba v strohých čiarach. „Čiary ako také sa nesú celým kanvasom, reprezentujú ráz mesta, poschodia v hlavných stavbách, ako aj vlniacu sa vodu v koryte rieky,“ uzatvára umelkyňa opis unikátneho diela.
Viac o autorke a jej dielach sa dočítate na jej stránke.
